Pomýlená príroda

Vždy sa v tomto období pristihnem pri myšlienke, prečo sa kozy nekotia priebežne počas celého roka. Verte mi, niekedy si poriadne zanadávam, ale až do dnešného dňa som s tým nedokázal nič urobiť. Príroda je príroda a s ňou sa nedá zahrávať.

Akoby boli vypočuté moje prosby, pred dvoma dňami ma čakal v ranných hodinách doslova šok. Pri rannom kŕmení som si všimol v tmavom kúte biele klbko. Neveril som vlastným očiam. Bolo to kozliatko. Môžete namietať, že by som nemal byť z tejto udalosti prekvapený, pretože sa v kozách vyznám. Mohol som predsa graviditu kozy zistiť v predstihu. Verte mi na koze Grétke nebolo naozaj nič vidieť a predvídať niečo také by som prirovnal k UFO. Okrem toho drobca má ešte dve kozičky z jari, ktoré ešte stále pijú mlieko. No čo vám poviem, od samej radosti som skoro okoktavel. Hneď som túto milú novinu roztrúbil do celého sveta. Teraz viem, že som mal byť zdržanlivejší, pretože som nepočítal s komplikáciami. Tie na seba nenechali dlho čakať. Grétka ochorela. Jozef, veľký dobrák, jej dal hneď po pôrode samé dobroty, ktoré vozíme z Tesca. Naše kozy žerú mangá, banány, pomaranče, melóny, grécke slivky a rôznu inú zeleninu a ovocie. Spravil to bez môjho vedomia a čo sa stane už sa neodstane. Neuvedomil si, že pred kŕmením „tescovín“ musia kozy do seba dostať dostatočné množstvo sena, potom sa pasú a až potom prichádzajú na rad tie dobroty. Okamžite som privolal veterinára, ktorý mi nechcel veriť, že máme kozliatko. Nasadili sme liečbu a Grétku zachránili. Boj o jej život nám trval dva dni. Z najhoršieho je vonku, ale zatiaľ nemá mlieko. Kozliatko som musel prikladať k iným kozám, aby sa aspoň napilo. Preto aspoň, pretože to nie je preň plnohodnotná strava. Koza ma prvé dni po pôrode obohatené mlieko o protilátky a bez nich je šanca na prežitie mláďat veľmi otázna.

Keď som sa začal trápiť o jej osud, prišla ďalšia neuveriteľná príhoda: Dnes si len tak pasiem a po telefóne konzultujem zdravotný stav Grétky a jej kozliatka s veterinárom. Rozoberali sme najmä problém s mliekom. Zrazu si všimnem divné správanie Gajky. Gajka je Grétkina dcéra z minulého roka. Ani na okamih som nezapochyboval, že ide rodiť. Neviem, či to bola náhoda, ale dnes ráno som počúvol svoj vnútorný hlas, ktorý ma navádzal na to, aby som si vzal so sebou fotoaparát. Pôvodne som si chcel nafotiť moju milovanú Blšku. Začala opäť chodiť a ja som to chcel mať zaznamenané. Aby som to vysvetlil, Blška je môj najmilší pes i keď s handicapom. Bola paralyzovaná. Ale o nej nabudúce.

Scenár sa však behom sekundy zmenil a ja som spravil pár záberov správania sa kozy pred pôrodom. Neviem, či vôbec také fotografie existujú ešte niekde na svete. V našich zemepisných šírkach kozy väčšinou rodia v stajni, pretože sa kotia skoro na jar a vtedy o tráve nie je ani počuť.

Správanie Gajky bolo netypické. V jednom kuse mečala, akoby toho drobca volala von. Snažila sa vzdialiť od stáda, ale to ju nasledovalo. Kozy som pomaly za pomoci Sally vyviedol na voľné priestranstvo neďaleko nášho zariadenia. Všetky kozy som mal ako na dlani. Gajka sa neprestala snažiť byť odo ostatných kôz v ústraní. Nedarilo sa, pretože mečala a kozy ju vždy nasledovali. V pravidelných intervaloch prišli na ňu pôrodné bolesti, až si napokon ľahla a začala rodiť. Bol to zaujímavý pohľad, keď vedľa nej stála koza so svojim kozliatkom z jari a to malé ešte cicalo. Mimochodom kozliatkam, ktoré nám zostanú neupierame mlieko. Vieme sa oň podeliť, pretože naše stádo nie je úžitkové. Kozy máme pre radosť a mlieka máme vždy len toľko, koľko potrebujeme. Ich využitie spočíva hlavne v tom, že konzumujú rastlinný odpad z Tesca. Zmluvu máme uzavretú tak, že musíme brať všetko čo nám ponúknu a poviem vám tej zeleniny sú tony. Bez toho by sme sa nedostali k mäsu, ktoré je potrebné pre psov. Ale to som odbočil.

Všetko prebiehalo podľa plánu a ja som fotil a fotil. Nebol by to zákon schválnosti, alebo čo, ale v najdôležitejšom okamihu mi zlyhala technika. Široko ďaleko nebolo človeka, ktorý by mi priniesol batérie. Kozliatko prišlo na svet bez fotografie. Pri inej príležitosti by som klial a klial, ale teraz som na zlosť ani nepomyslel. V nemom úžase som všetko sledoval a zaznamenával si do svojej pamäti. Poviem vám bol to úžasný zážitok.

Po chvíli Gajka vstala striasla zo seba bolesť a začala to malé olizovať. Boli by to naozaj skvostné zábery. Díval som sa na celé toto „divadlo“ a od dojatia sa mi triasol hlas, keď som to hlásil po telefóne priateľke. Po chvíli som vzal kozliatko na ruky a odniesol domov. Gajka poslušne za mnou cupitala a naťahovala krk, akoby sa presviedčala či je jej prvorodené dieťa v poriadku. „Napáskoval“ som si fotoaparát a spravil niekoľko záberov, aby ste sa necítili ochudobnení. Hneď ako sa malý capko postavil a začal piť ma napadlo, že by som mohol ku Gajke priložiť aj kozliatko od Grétky. Podarilo sa, Gajka nenamietala a dala svoju životodárnu tekutinu aj svojej nevlastnej sestričke. U kôz je to ojedinelý jav. Máloktorá je prístupná prijať cudzie mláďa. Proste radosť žiť!!!

Až dnes som si uvedomil, že sa mi oplatilo za kozy bojovať. Kto sleduje dianie v našom zariadení vie, že to boli práve kozy, ktoré vyvolali zemetrasenie v správnych orgánoch. Bil som sa za ne ako lev, až som zostal sám a všetci ma opustili. No neľutujem a teraz viem prečo. S určitosťou môžem povedať, že budeme mať mlieko pre šteniatka aj v zimných mesiacoch. V tomto období veľmi chýbalo a bolo potrebnejšie ako v lete, keď lieči aj slnko. No čo je úplne super, je fakt, že Gajka nie je posledná čo porodí v jeseni. Dôkladne som skontroloval všetky kozy a dospel k záveru, že ich bude minimálne šesť. Celý tento úkaz nepripisujem k nejakým zázrakom. Dlhšie nad tým uvažujem a pravdepodobne poznám aj dôvod. Naše kozy majú prístup k čerstvej zelenine a ovocí po celý rok, čím sme porušili zákony prírody. Ich výživný stav sa počas celého roka nemení. V zimnom období nepociťujú nedostatok živín z čerstvej potravy a nie sú odkázané len na seno, ako to bolo v minulosti. Dnes som rozprával na túto tému aj s odborníkom zo Štátneho plemenárskeho ústavu. Vravel mi, že sa nemám čo čudovať, keď mám capa celoročne pusteného s kozami. Ale to bolo počas celých osem rokov a nič také sa neudialo. Všetko až po minuloročnej zime a skrmovaní odpadu z Tesca. Ozaj, aj by som zabudol, ak to bude niekto z tohto hypermarketu čítať, tak ďakujem.

Čo k tomu dodať? Dnešný deň sa mi od rána nezadaril. Jozef ráno neprišiel do roboty a zostal som na všetko sám. Pri ceste pre mäso som dostal defekt, v noci nám uhynul Jack, Grétka s kozliatkom mali problémy a ja som len chcel, aby bol konečne večer. Stále som uvažoval, ako som sa previnil, keď ma Boh tak trestá. Vôbec ma nenapadlo, že by som mohol mať z dnešného dňa radosť.

Verte mi, oplatí sa veriť. Už dlhšiu dobu nesledujem vývoj vo svete. Načo aj, ja mám svoj a vôbec mi neprekáža, že si ľudia o mne myslia, že som sa zbláznil. Naozaj som presvedčený, že ten Hore ma má rád.