Rígí: USA a Izrael mi platily za vraždy

Neutrálně vzato, velice slabé. "Zdá se mi" a "domnívám se" je trochu málo jako důkaz. A protože vypovídá po svém zajetí Íránci, je věrohodnost jeho domněnek víceméně nulová.

221433

...uverit, ze nieco z toho (alebo aj vsetko) je pravda, ale ako uz pise moj predrecnik, vzhladom na to, ze je to cele akcia Iranu tak vaha celej veci v ociach zapadnej verejnosti je mensia, nez mala a priemerny europan tuto vec bohuzial okamzite zaradi do priecinku "Ten hnusny Iran zase kyda na USA, vsak oni mu coskoro pravom ukazu kto je tu panom!"

221445

storočí zosadené či zavraždené tajnými službami je poriadne dlhý, a podotýkam, že to neboli tajné služby Iránu.
(Írán 1953-Mosadek, Ekvádor 1981- Jaime Roldos,Panama 981-Preziden Panamy Omar Torrijos...)
a trocha z histórie, lebo pamäť človeka je krátka:
1. Prvý únos lietadla uskutočnil Izrael v roku 1954; uniesli sýrske civilné lietadlo.
2. Granáty v kaviarňach: túto formu boja po prvý raz použili sionisti voči Palestíncom 17. marca 1937 v Jeruzaleme.
3. Oneskorená akcia, elektricky načasované míny na preľudnených trhoviskách: po prvý raz použili sionisti voči Palestíncom 6. júla 1938 v Haife.
4. Vyhodenie do vzduchu lode s civilistami na palube: po prvý raz uskutočnili sionisti 25. novembra 1940 v Haife. Tí pritom neváhali nechať vybuchnúť aj svojich vlastných ľudí ako protest proti britskej politike obmedzovať imigráciu do Palestíny. Loď s názvom Patria prevážala vtedy 1 700 židovských imigrantov.
5. Vraždenie vládnych predstaviteľov: po prvý raz uskutočnili sionisti 6. novembra 1944, keď Sternov gang zavraždil v Káhire lorda Moynea. Za týmto plánom bol Yitzak Šamír, člen Irgunu, neskorší vodca Sternovho gangu a izraelský premiér.
6. Používanie rukojemníkov ako prostriedok vyvíjania nátlaku na vládu: po prvý raz použili sionisti voči Britom 18. júna 1946 v Tel Avive.
7. Vyhadzovanie do vzduchu vládnych budov aj s civilnými zamestnancami a návštevníkmi: po prvý raz uskutočnili sionisti voči Britom 22. júla 1946 v Jeruzaleme. V hoteli Kráľ Dávid vtedy zahynulo 91 Britov a 46 bolo zranených. Menachim Begin - ktorý útok naplánoval, uskutočnil a neskôr sa stal izraelským premiérom - priznal, že masakru koordinovali pod vedením sionistického gangu Haganah.
8. Kufríky s nastraženými bombami: po prvý raz použili sionisti proti britskému veľvyslanectvu 13. októbra 1946 v Ríme.
9. Nastražené bomby v autách v civilných oblastiach: po prvý raz použili sionisti proti Britom 5. decembra 1946 v Sarafande (na východ od Džaffy).
10. Bitie rukojemníkov: po prvý raz použili sionisti 29. decembra 1946 voči Britom v Tel Avive, v Netanja a v Rišone.
11. Bomby v listoch, posielané politikom: po prvý raz použili sionisti voči Británii, keď 4. a 6. júna 1947 zaslali 20 listových bômb z Talianska do Londýna.
12. Zavraždenie rukojemníkov v rámci pomsty za reakciu vlády: po prvý raz použili sionisti 29. júla 1947 voči Britom v oblasti Netanja.
13. Bomby v poštových balíkoch: po prvý raz použité sionistami proti Britom v Londýne 3. septembra 1947.
14. Masakru v Qajbýji, severozápadne od Jeruzalema, uskutočnila 14. októbra 1953 "Jednotka 101" pod vedením Ariela Šarona. V tomto prípade išlo o najkrvavejší a najbrutálnejší zločin od smutne známej masakry Deir Jássin. Vyhodili do vzduchu 42 domov, školu a mešitu aj s prítomnými. Pri útoku zahynulo 75 žien, mužov a detí.

221464

.. a ted pujdeme pochodovat do pochodu "Pochod pro Izrael" a o prestavce zastrelime pana ridiciho skoly, protoze to je v planu pochodu ...

221482

Abychom to zkrátili: existuje nějaký druh teroristického / barbarského zločinu, který jako první neprovedli sionisti?

221596