Definitívne sa potvrdilo, že za vyvolanie vojny na Ukrajine sú zodpovedné USA

Zlomovým rokom spádu dopredu pripravovaných udalostí na Ukrajine bol rok 2014 a tzv. Majdanské udalosti, ktorými vyvrcholili demonštrácie proti vtedajšiemu prezidentovi Janukovyčovi. Existuje množstvo dôkazov, že masaker bol operáciou pod falošnou vlajkou, ktorá bola dopredu naplánovaná v USA a vykonaná s cieľom zvrhnutia legálne zvolenej vlády. Našli sa dôkazy o aktívnej účasti krajne pravicových organizácií, konkrétne Pravého sektora a Svobody vrátane zahraničných, amerických žoldnierov Blackwater, Academi, ktoré mali svojich snajperov v okolitých budovách a ktorí pálili do davu demonštrantov. Existujú dokonca nahrávky zahraničných snajperov o tejto udalosti, ktoré potvrdili cielený štátny prevrat.

Po týchto udalostiach prezident Janukovyč musel utiecť z krajiny. Začali sa následne ďalšie ozbrojené ataky ukrajinských neonacistických zoskupení na rusky hovoriace obyvateľstvo v rôznych častiach krajiny. Výsledkom bolo, že občania Krymu sa v legálnom referende rozhodli, že chcú byť súčasťou Ruska. Všetky vyjadrenia vládnych predstaviteľov po celom svete o anexii Krymu sú obyčajné lži, ktoré majú za cieľ urobiť z Ruska agresora.

Nasledovali ataky na východe Ukrajiny ukrajinskou armádou a ukrajinskými neonacistami. V týchto oblastiach žije viac ako 50% rusky hovoriacich obyvateľov. Nová vláda presadila zákon o zákaze používať ruštinu, čo bola vyslovená protiruská provokácia. Na jar 2014 bola vyhlásená Deklarácia o zvrchovanosti Doneckej ľudovej republiky a Deklarácia o zvrchovanosti Luhanskej ľudovej republiky. Nasledovali referendá o autonómii Luganska a Donetska.

Medzinárodné spoločenstvo sa snažilo znížiť napätie na Ukrajine tzv. Minskými dohodami 1. a 2. Tieto dohody neboli žiaľ plnené pre nezáujem Západu o ich dôsledné dodržiavanie a neustále ukrajinské provokácie. Výsledok bol okolo 15 tisíc mŕtvych do roku 2021.

Eskalácia napätia pokračovala zo strany štátu a ukrajinská armáda sa pripravovala na vojenské riešenie t.j. obsadenie Krymu a spustenie tzv. protiteroristickej operácie na východe Ukrajiny. Na základe týchto udalostí sa potom spustila táto vojna.

Dajme však slovo Jacquesovi Baudovi, bývalému plukovníkovi generálneho štábu, bývalému členovi švajčiarskeho strategického spravodajstva, špecialistovi na východné krajiny. Bol vyškolený v amerických a britských spravodajských službách. Pôsobil ako politický šéf pre mierové operácie OSN v Afrike.  V rámci NATO sledoval ukrajinskú krízu od roku 2014. Je autorom niekoľkých kníh o spravodajstve, vojne a terorizme.

„V roku 2014, keď som bol v NATO, som bol zodpovedný za boj proti šíreniu ručných zbraní a snažili sme sa odhaliť dodávky ruských zbraní rebelom, aby sme zistili, či je do toho zapojená Moskva. Informácie, ktoré sme vtedy dostali, pochádzali takmer výlučne od poľských spravodajských služieb a „nezodpovedali“ informáciám pochádzajúcim z OBSE a napriek dosť hrubým obvineniam nedošlo k žiadnym dodávkam zbraní a vojenského vybavenia z Ruska. Povstalci boli vyzbrojení vďaka zbehnutiu rusky hovoriacich ukrajinských jednotiek , ktoré prešli na stranu rebelov“.

Skorumpovaná ukrajinská armáda sa netešila podpore občanov. Podľa správy britského ministerstva vnútra sa pri povolávaní záložníkov v marci/apríli 2014 70 percent nedostavilo na prvú výzvu, 80 percent na druhú, 90 percent na tretiu a 95 percent na štvrtú.  Podobne to bolo pri ďalšom kole povolávania záložníkov v r. 2017. Mladí Ukrajinci odmietli ísť bojovať na Donbas a uprednostnili emigráciu, čo tiež aspoň čiastočne vysvetľuje demografický deficit krajiny.

Ukrajinské ministerstvo obrany sa obrátilo na NATO, aby pomohlo dobudovať jeho ozbrojené sily.

Baud k tomu uvádza:

„Keďže som už pracoval na podobných projektoch v rámci Organizácie Spojených národov, NATO ma požiadalo o účasť na programe obnovy imidžu ukrajinských ozbrojených síl.

Aby sa kompenzoval nedostatok vojakov, ukrajinská vláda sa uchýlila k polovojenským milíciám... V roku 2020 už tvorili podľa Reuters asi 40 percent ukrajinských síl a mali asi 102 000 mužov. Boli vyzbrojení, financovaní a vyškolení Spojenými štátmi, Veľkou Britániou, Kanadou a Francúzskom. Bolo tam viac ako 19 národností“.

Tieto milície pôsobili na Donbase od roku 2014 s podporou Západu.  Najznámejší z nich je pluk Azov, ktorého znak pripomína 2. tankovú divíziu SS Das Reich, ktorá je na Ukrajine uctievaná za oslobodenie Charkova od Sovietov v roku 1943 pred vykonaním masakry v Oradour-sur-Glane v roku 1944.

Západ teda podporoval a pokračoval vo vyzbrojovaní milícií, ktoré sa od roku 2014 dopustili mnohých zločinov proti civilnému obyvateľstvu: znásilňovania, mučenia a masakrov...Pred 23. – 24. februárom 2022 na Donbase neboli žiadne ruské jednotky. Napríklad americká spravodajská mapa, ktorú zverejnil Washington Post 3. decembra 2021, nezobrazuje žiadne ruské jednotky na Donbase“.

Dňa 24. marca 2021 vydal Zelenskyj dekrét o znovudobytí Krymu a začal rozmiestňovať svoje sily na juhu krajiny. V rovnakom čase sa uskutočnilo niekoľko cvičení NATO medzi Čiernym morom a Baltským morom, sprevádzané výrazným zvýšením prieskumných letov pozdĺž ruských hraníc. Rusko potom uskutočnilo niekoľko cvičení, aby otestovalo operačnú pripravenosť svojich jednotiek a ukázalo, že sleduje vývoj situácie. Američania sa jednoducho nechceli vyrovnať s faktom, že na Kryme nikdy nebudú mať svoju námornú základňu.

Ukrajina v rozpore s Minskými dohodami vykonávala letecké operácie v Donbase pomocou bezpilotných lietadiel, vrátane najmenej jedného úderu proti skladu paliva v Donecku v októbri 2021. Ale svet bol opäť ticho.

Baud pokračuje:

„Dňa 18. januára 2022 zadržali bojovníci Donbasu sabotérov, ktorí hovorili po poľsky a boli vybavení západným vybavením a ktorí sa snažili vyvolať chemické vojenské incidenty v Gorlivke. Mohli to byť žoldnieri vedení CIA, určení na vykonávanie sabotážnych akcií“.

Prezident Joe Biden 17. februára 2022 oznámil, že Rusko v najbližších dňoch zaútočí na Ukrajinu. Ako to mohol vedieť? Jednoducho. Dal pokyn Zelenskému nech zvýši delostrelecké ostreľovanie obyvateľov Donbasu.

Putin už čakať nemohol. Vedel, že sa očakáva intervencia ukrajinskej armády v Donecku a Luhansku a preto 21. februára súhlasil so žiadosťou Dumy a uznal nezávislosť dvoch donbasských republík a zároveň s nimi podpísal zmluvy o priateľstve a pomoci.

Ukrajinské delostrelecké bombardovanie obyvateľov Donbasu pokračovalo a 23. februára obe republiky požiadali o vojenskú pomoc Rusko. Vladimir Putin sa 24. februára odvolal na článok 51 Charty Organizácie Spojených národov, ktorý stanovuje vzájomnú vojenskú pomoc v rámci obrannej aliancie.

Vo svojom prejave z 24. februára Vladimir Putin uviedol dva ciele svojej operácie: „demilitarizovať“ a „denacifikovať“ Ukrajinu. Nešlo teda o ovládnutie Ukrajiny, ba dokonca ani o jej okupáciu.

Baud pokračuje:

„Myšlienka, že Rusko sa snaží ovládnuť Kyjev, hlavné mesto, aby zlikvidovalo Zelenského, prichádza typicky zo Západu... Vladimir Putin však nikdy nemal v úmysle zastreliť alebo zvrhnúť Zelenského. Namiesto toho sa ho Rusko snaží udržať pri moci tým, že ho tlačí do rokovaní, obkľúčením Kyjeva. Rusi chcú získať neutralitu Ukrajiny.

Ako bývalého spravodajského profesionála ma zaráža absencia západných spravodajských služieb pri presnom znázornení situácie za posledný rok... V skutočnosti sa zdá, že spravodajské služby v celom západnom svete boli ovplyvnené politikmi. Problém je v tom, že rozhodujú politici – najlepšia spravodajská služba na svete je zbytočná, ak ten, kto rozhoduje, nepočúva. Toto sa stalo počas tejto krízy.

V niektorých európskych krajinách politici na situáciu zámerne zareagovali ideologicky. Preto je táto kríza od začiatku iracionálna. Treba si uvedomiť, že všetky dokumenty, ktoré boli počas tejto krízy prezentované verejnosti, boli prezentované politikmi na základe komerčných zdrojov!

Niektorí západní politici očividne chceli , aby došlo ku konfliktu. Na strategickej úrovni rozšírenie NATO, na politickej úrovni, odmietnutie Západu plniť Minské dohody.

Áno, môžeme prirodzene odsúdiť ruský útok. Ale MY (teda: USA, Francúzsko a Európska únia na čele) sme vytvorili podmienky na vypuknutie konfliktu. Prejavujeme súcit s ukrajinským ľudom a dvom miliónom utečencov. To je v poriadku. Ak by sme však mali štipku súcitu s obyvateľmi  Donbasu zmasakrovaných ich vlastnou vládou, ktorí osem rokov hľadali útočisko v Rusku, nič z toho by sa pravdepodobne nestalo“.

Európska únia nebola schopná presadzovať implementáciu minských dohôd – naopak, nereagovala, keď Ukrajina bombardovala vlastné obyvateľstvo v Donbase. Ak by sa tak stalo, Vladimir Putin by nemusel reagovať. EÚ na pokyn USA podnecovala konflikt. Dňa 27. februára ukrajinská vláda súhlasila so začatím rokovaní s Ruskom. O niekoľko hodín neskôr však Európska únia odhlasovala rozpočet 450 miliónov eur na dodávky zbraní Ukrajine, čím priliala olej do ohňa. Odvtedy Ukrajinci cítili, že sa nepotrebujú dohodnúť.

Opäť Baud:

„Na Ukrajine boli s požehnaním západných krajín odstránení tí, ktorí boli za vyjednávanie. Ide o prípad Denisa Kirejeva, jedného z ukrajinských vyjednávačov, ktorého 5. marca zavraždila ukrajinská tajná služba (SBU), pretože bol príliš naklonený Rusku a bol považovaný za zradcu. Rovnaký osud postihol aj bývalého zástupcu šéfa hlavného riaditeľstva SBU pre Kyjev a jeho oblasť Dmitrija Demjanenka, ktorý bol zavraždený 10. marca, pretože bol príliš naklonený dohode s Ruskom – zastrelili ho milície Mirotvorec („Peacemaker“). Táto milícia je spojená s webovou stránkou Mirotvorets, ktorá uvádza, nepriateľov Ukrajiny“ s ich osobnými údajmi, adresami a telefónnymi číslami, aby mohli byť obťažovaní alebo dokonca eliminovaní. Prax, ktorá je trestná v mnohých krajinách, ale nie na Ukrajine“.

Toľko faktografická výpoveď spravodajského dôstojníka Bauda, ktorá sa štvavej protiruskej rétorike Západu určite páčiť nebude. S postupom času sa však budú vynárať ďalšie výpovede svedkov, ktorí si uvedomujú skutočného vinníka tejto Američanmi vyprovokovanej vojny.

Priame dôkazy o tom, že USA vojnu Ruska proti Ukrajine vyprovokovalo nájdete aj na stránke ministerstva obrany USA. Priznávajú, že od roku 2015 do januára 2022 vycvičili USA v ukrajinskom Javorive 23 000 Ukrajincov. Najnovší tréneri boli súčasťou Task Force Gator, zloženej z bojového tímu 53. pešej brigády floridskej národnej gardy. Táto jednotka naďalej cvičí Ukrajincov v Nemecku.

USA pre Ukrajinu schválili dodávky zbraní za 33 mld. USD počas piatich mesiacov. Jasný dôkaz, že USA nejde na Ukrajine o ukončenie vojny, ale o jej maximálne predlžovanie. USA sa tvária, že Švédsko a Fínsko sa musia samé rozhodnúť či do NATO vstúpia alebo nie. Dokonca hovoria o ich slobodnom rozhodnutí. Nikto z USA vám však nepovie, že na Fínsko a Švédsko je vyvíjaný nátlak na vstup do NATO prostredníctvom korupcie politikov v týchto krajinách. Pre USA nie je problém uplatiť fínskych a švédskych politikov sumou napr. 10 miliónov dolárov, keď po ich vstupe do NATO tam predajú zbrane za miliardy USD. Politika korupcie štátnych úradníkov v iných krajinách je pracovným nástrojom USA. Nebudem hádať ako je to na Slovensku, ale verím, že pravda raz vyjde najavo.

PS: V máji sa uskutočnia 3 veľké vojenské cvičenia USA a NATO na tzv. východnom krídle NATO a v stredozemnom mori za účasti cca 40 000 vojakov. Obrovská provokácia zločincov z USA a NATO proti Rusku...

PS: Z Pentagonu presiakla informácie, že na východnom Slovensku sa majú školiť Ukrajinci pre boj proti Rusku! Ak sa to stane, vyzývam právnikov nech už konečne podajú na Naďa trestné oznámenie...Už stačilo!

Viac na:

https://www.globalresearch.ca/...

https://ereport.sk/...

https://www.marxist.com/...

Z mesta SNP Ivan Štubňa