Príhovor Fidela Castra pri prezentácii knihy „Strategická kontraofenzíva“

Je to jediné, čo sa dá Iránu dokázať.

Obava, že hľadá ako vyrobiť atómovú zbraň, je len predpokladom.

V súvislosti s týmto chúlostivým problémom, USA so spojencami, Francúzskom a Spojeným kráľovstvom, podporavaní najbohatšími kapitalistickými mocnosťami, presadili proti Iránu, bohatému naftárskemu moslimskému štátu, prísne sankcie, ktorých súčasťou sú kontroly obchodných lodí a ekonomické reštrikcie, ktoré môžu zlikvidovať jeho hospodárstvo.

Rozoberal som dopodrobna možné nebezpečenstvá vyplývajúce z tejto sitácie, pretože vypuknutie vojny v regióne, by sa v okamžiku zmenilo na celosvetovú nukleárnu vojnu s nedoziernymi následkami pre celú planétu.

Keď som na ne upozorňoval, nehľadal som ani publicitu, ani senzácie; jednoducho som veril, že ak upozorním svet na hroziaci problém, môžeme sa vyvarovať jeho naplneniu.

Podarilo sa mi aspoň upriamiť pozornosť ľudí na vážny problém, ktorým sa nezaoberali ani najdôležitejšie mienkotvorné médiá na svete.

Táto skutočnosť ma núti, aby som jej venoval časť času určeného na prezentáciu tejto knihy, na ktorej som pracoval s veľkým zanietením. Nechcel som, aby sa akt prezentáciu uskutočnil 7. a 9., pretože 7. to je 90 dní, ktoré dala Bezpečnostná rada Iránu na rozhodnutie, či dovolí išpekciu obchodných lodí a 9. – to sú tri mesiace od rezolúcie z 9. júla; pravdepodobne čas stanovený Radou.

Doteraz máme len neobvyklé vyhlásenie generálneho riaditeľa OIEA (medzinárodná organizácia atómovej energie) Japonca Yukia Amana – proameričana - ktorý priložil všetky polená do ohňa a teraz ako Pontský Pilát si umýva ruky.

Hovorca iránskeho ministerstva zahraničia okomentoval spomínané vyhlásenie so zaslúženým opovrhnutím. Jedna zo sptráv tlačovej agentúry EFE upozorňuje na jeho tvrdenie, kde hovorí: „Naši priatelia sa nemusia obávať , pretože náš región nemá podmienky na nové vojnové dobrodružstvá a Irán je kompletne pripravený odpovedať na akúkoľvek vojenskú agresiu“. Zmienka sa nepochybne týkala kubánskeho lídra Fidela Castra, ktorý upozornil na možný izraelský nukleárny útok na Irán, podporený USA“, píše EFE.

Správy na túto tému pokračujú a pridávajú sa k iným, ktoré počítajú s veľkým ohlasom.

Novinár Jeffrey Goldberg z redakcie The Atlantic, uverejnil niektoré časti z rozsiahleho rozhovoru so mnou; niektoré zaujímavé otázky mal už vopred pripravené a publikoval ich predtým, ako bude zverejnený celý dlhý rozhovor.

„ Počas môjho pobytu v Havane sa stalo viacero zvláštnych vecí,... píše – ale zrejme najzvláštnejšou bol stupeň sebakontroly Fidela Castra...ale skutočnosť, že Castro bol schopný priznať, že sa dopustil omylu v rozhodujúcom momente Októbrovej krízy (sovietske rakety na Kube), bolo skutočne prekvapujúce, že oľutoval, že požiadal vtedy Chruščova, aby vystrelil na USA rakety s atómovými hlavicami“. Je pravda, že novinár navodil túto tému a položil mi takú otázku. Prvá časť, týkajúca sa tejto otázky bola doslova napísaná tnasledujúce: „Opýtal som sa: V určitom momente sa zdalo logické, že ste odporučili Sovietom, aby bomardovali USA. Stále ešte sa Vám to zdá logické? Fidel odpovedal: Keby som bol vedel čo viem dnes a videl čo som videl potom, tak viem, že by to vôbec nestálo zato“.

Ja som mu predsa vysvetlil, a je to aj napísané, že: „...ak by USA napadli Kubu, krajinu, kde boli ruské atómové zbrane, tak v tom prípade by sa im nemal nechať prvý úder, tak ako sa to stalo 22. júna 1941, keď nemecké vojská, so všetkými európskymi silmi, napadli Sovietsky zväz“.

Z toho vidno, že pri zverejnení len druhej časti mojej odpovede, čitateľ nemohol vedieť, že som odpovedal podmienečne, berúc do úvahy prípad, „keby USA ako prvé by napadli Kubu, kde boli umiestnené ruské atómové zbrane“, takže som nechcel pripustiť, aby prvý úder zasadil nepriateľ. Čitateľ takisto nemohol vycítiť iróniu v mojej odpovedi „...keby som bol vedel čo viem dnes...“, pretože som myslel na zradu jedného ruského prezidenta, ktorý, nasiaknutý alkoholom, odovzdal Spojeným štátom najdôležitejšie vojenské tajomstvá svojej krajiny.

V inom momente rozhovoru Goldberg píše: „opýtal som sa, či je stále presvedčený, že kubánsky model ešte stále stojí zato, aby bol exportovaný“. Je evidentné, že mal na mysli vývoz kubánskej revolúcie. Odpovedal som mu: „Kubánsky model už nefunguje ani pre nás“. Odpovedal som bez akejkoľvek zatrpknutosti či obavy. Pobavilo ma keď som videl, ako zopakoval slovo po slove, a prekonzultoval to - ako uvádza - s Juliou Sweig, analystkou CFR, ktorá ho sprevádzala, aby potom vypracoval svoju teóriu. V skutočnosti moja odpoveď znamela naprostý opak toho čo inpretovali obaja severoamerickí novinári o kubánskom modeli.

Všetci vedia, že som presvedčený, že kapitalistický systém už nie je vhodný ani pre samotné USA; vedie spoločnosť z jednej krízy do druhej, stále hlbšej a hlbšej, globálnej a opakujúcej sa - bezvýchodiskovej. Ako by mohol taký systém slúžiť socialistickému štátu, akým je Kuba.?

Mnohí arabskí priatelia , keď sa dopočuli, že som poskytol rozhovor Goldbergovi, boli znepokojení a napísali mi, že novinár patrí k najväčším zástancom sionizmu.

Toto všetko môže vysvetliť to veľké nedorozumenie, ktoré išlo do sveta, a preto dúfam, že objasnenie mojich ideí bude užitočné.

Moje myšlienky som vyjadril v 333 Reflexiách. Všimli ste si tú náhodu? V posledných 26 sa zaoberám výlučne problémami životného prostredia a bezprostrednej hrozby nukleárnej vojny.

Teraz musím pridať krátke zhrnutie.

Vždy som odsudzoval holokaust, čo som veľmi jasne vyjadril v Reflexiách nazvaných „Obamov prejav v Káhire“, „Zásah do tesnej blízkosti“ a „Názor odborníka“.

Nikdy som nebol nepriateľom židovského národa, ktorý obdivujem pre jeho schopnosti odolávať 2 tisíc ročnému prenasledovaniu a rozptýleniu po svete. Mnoho brilantných talentov, ako Karol Marx a Fridrich Engels, boli Židia. Je to národ, v ktorom, podľa prírodných zákonov, prežili tí najinteligentnejší. Tak v našej krajine, ako aj inde na svete, boli prenasledovaní a znevažovaní. Toto je ale len čiastka z mojich ideí, ktoré obhajujem.

Židia neboli jedinými prenasledovanými a ohováranými pre svoju vieru. Moslimovia boli po viac ako 12 storočí prenasledovaní a napádaní európskymi kresťanmi za svoju vieru, tak ako boli prví kresťania prenasledovaní Rímom, až kým sa kresťanstvo nestalo oficiálnou vierou Rímskej ríše. Dejiny by mali byť prijaté a akceptované také aké boli, so všetkými tragickými skutočnosťami a surovými vojnami. O tom som hovoril, a práve preto hovorím o nebezpečenstvách, ktoré hrozia dnešnému ľudskému spoločenstvu, a ktoré sa stali najväčším samovražedným rizikom ľudského rodu.

Keď k tomu priradíme ešte vojnu s Iránom, aj keď „len“ s konvenčnými zbraňami, bolo by lepšie, keby USA sa zbalili, zhasli a rozlúčili sa. Ako by mohli čelili vojne proti 1 a pol miliarde moslimov?

Brániť mier neznamená pre revolucionára, že sa vzdá princípov spravodlivosti, bez ktorých by ani život, ani spoločenstvo nemalo zmysel.

Aj tak si stále myslím, že Goldberg je veľký novinár, schopný prezentovať -sympatickým a majstrovským spôsobom- svoje postoje, ktoré nútia ku diskusii. Nevymýšľa frázy, presúva ich a interpretuje.

Nebudem hovoriť o mnohých iných aspektoch nášho rozhovoru. Rešpektujem dôvernosť preberaných tém pokiaľ si neprečítam celý publikovaný rozhovor.

Aktuálne informácie, ktoré nás zaplavujú zo všetkých strán ma nútia, aby som ich doplnil myšlienkami, ktorých pôvod je obsiahnutý v knihe „Strategická kontraofenzíva“, ktorú tu prezentujem.

Beriem do úvahy, že všetky národy majú právo na mier, na pohodlie a na využívanie prírodných zdrojov tejto planéty. Je ale hanbou to, čo sa deje s obyvateľmi mnohých afrických štátov, kde živoria milióny vychrtnutých detí, žien a mužov, pretože nemajú potraviny, vodu a lieky. Neuveriteľné sú aj televízne zábery zo Stredného Východu, kde sa Palestínčanom odopiera ich územie, obrovské stroje im búrajú obydlia, na mužov, ženy a deti zhadzujú napalm a iné život ničiace prostriedky alebo scény ako z Danteho pekla, zobrazujúce zúfalé rodiny v Afganistane a Pakistane, ktorým bomby, zhodené z bezpilotných lietadiel zničili domy; Iráčania, ktorí umierajú aj roky po začiatku vojny, ktorú si presadil prezident USA, a ktorá si vyžiadala už viac ako milión obetí.

Posledné, čo sa dalo čakať sú správy o repatriácii 7 tisíc francúzskych cigáňov, obetí surovosti francúzskej pravice, ktorí sú obeťami iného druhu rasistického holokaustu. Vážnym počinom je aj energický protest Francúzov, ktorým milionári obmedzujú právo na dôchodok a simultánne k tomu, aj na zamestnanie.

Z USA prichádzajú správy o pastorovi z Floridy, ktorý chce spáliť vo svojom kostole výtlačky Svätej knihy Korán. Nad touto správou sa zhrozili dokonca aj vysokí velitelia kritizovaných amerických a európskych vojenských misií vo svete, pretože taký akt považujú za nanajvýš nebezpečný pre svojich vojakov.

Walter Martínez, uznávaný moderátor venezuelského televízneho programu Dossier de Venezuela bol prekvapený z toľkého šialenstva.

9. septembra, v nočných hodinách prišli správy, že pastor ustúpil. Bolo by dobré vedieť čo mu povedali agenti FBI, ktorí ho prišli „presvedčiť“. Bola to neuveriteľná mediálna show a chaos, typické znaky topiaceho sa impéria.

Ďakujem všetkým za pozornosť.

10. septembra 2010.