Putin Západu: užite svoj liek... a nestaňte sa pritom socialistami

Áno, stalo sa to v Davose na konferencii kde si elita dáva jednohubky na pohovkách a diskutuje o tom ako svet funguje, alebo, v tomto prípade ako svet skôr nefunguje. Bola to ťažká konferencia s druhom pesimizmu, ktorý obyčajne nesprevádza zhromaždenia bohatých a pompéznych. No miesto tradičných seba-gratulácii a vychvaľovaní ich vlastných cností a „obáv“ o svetových roľníkov, títo aristokrati konferenčného stola boli menej prekypujúci optimizmom ohľadom klesajúcej špirály svetovej ekonomiky – ktorá, spomeňme si, bola včera ponúkaná ako spasiteľka nás všetkých. Ale tieto dni je vykreslená ako prostriedok našej kolektívnej záhuby.

Kým odchod tureckého predsedu vlády Recepa Erdogana zabral najväčšie novinové titulky – nepáčilo sa mu, že David Ignatius z Washington Post ho utíšil v prospech nechania bývalého izraelského predsedu vlády Simona Peresa neprerušeného – najväčším šokom bol Vladimír Putin so svojím prejavom, ktorý znel viac ako Ron Paul, ako vodca národa ktorý premiešal štát a ekonomiku vo veľkom.

Putin spojil ekonomickú krízu ktorej čelí svet k „dokonalej búrke, ktorá pripomína situáciu, keď sa sily prírody zhromaždia v jednom bode oceánu a zvýšia svoj ničivý potenciál niekoľkokrát“. To je veľmi podobné k apokaplyptickému tónu Rona Paula, no tiež golden bugs (?) a libertariánom mimo Beltway (?): chráňte si sviečky, prichádzajú temné časy!

No naši vodcovia boli nepripravení: napriek silným indikáciám, že kríza prepukala nad našimi hlavami, len predvídavá menšina si uvedomila, že naše kurence museli domov najprv prísť aby boli ugrilované, kým - slovami Putina „väčšina sa usilovala dostať svoj kus koláča, či už to bol jeden dolár alebo miliarda, a nechcela vnímať zvyšujúcu sa vlnu“. Elity Západu nedbali na svoju prichádzajúcu záhubu:

„Chcem vám pripomenúť, že len pred rokom americkí delegáti hovoriaci z tohto miesta zvýrazňovali fundamentálnu stabilitu americkej ekonomiky a jej bezoblačné vyhliadky. Dnes, investičné banky, pýcha Wall Street doslova prestali existovať. Len za 12 mesiacov priznávajú straty presahujúce ich profity ktoré sa zhromažďovali 25 rokov. Tento príklad samotný reflektuje reálnu situáciu lepšie ako akákoľvek kritika.

„Prišiel čas na osvietenie. Musíme kľudne, bez gúľania očami zistiť príčiny tejto situácie a pokúsiť sa nazrieť do budúcnosti“.

Nuž, možno trochu Putin gúľal očami, ale kto ho môže obviňovať? Napokon, vysokí a mocní Západu nedávno prešli kŕčom arogancie z ktorého sme sa len začali zviechať. Táto maniacka nálada bola daná vyjadrením nielen Bushovou doktrínou (svojvoľné preventívne útoky? Pozn. prekl.) a vojenskými kampaňami, ale tiež bláznivým triumfalizmom ktorý predčil 9/11 a naozaj odštartoval pád Sovietskeho impéria. „Unipolárne“ zdanie prekrútilo našu predstavu a dalo rast všetkým druhom grandióznych projektov, ktoré nás vyšli draho.

Jeden z týchto projektov bol – a stále je – obkolesenie a ekonomické priškrtenie Ruska: chorobne predznamenané „farebné revolúcie“, umiestnenie „soft power“ k službám prenikania do bývalých Sovietskych republík s organizáciami „občianskych spoločností“, založených a riadených Západnými vládami a výzva Ruskej predominancie v tzv. „blízkom zahraničí“ Kaukazu a Strednej Ázie, kde USA hľadá miesto pre údajný „boj s terorizmom“ v Afganistane a Pakistane. Že táto dýka namierená na krk Kremeľských vodcov bude musieť byť stiahnutá, aj keď zdráhavo a dočasne, je nepochybné tam, kde príde zdravý pohľad na vec.

Takže zatiaľ je Putinova kritika mierená, no nie moc šokujúca. Počkaj však, drahý čitateľ, lebo len začíname s dobrou časťou:

„Pridajme k tomu kolosálne disproporcie ktoré sa akumulovali posledných pár rokov. Toto sa týka disproporcií medzi mierou finančných operácií a fundamentálnymi hodnotami aktív, rovnako ako tých medzi zvyšujúcim sa bremenom medzinárodných pôžičiek a zdrojov ich záruk“.

Táto realistická perspektíva je v ostrom kontraste k horúčkovitému točeniu sa našich vlastných politických a finančných lídrov, ktorí sú úplne oddaní udržiavaniu tejto disproporcie vo všetkých formách jej perverzity. Záruka? Skutočná hodnota? Takéto obťažujúce prekážky na ceste všemocnosti už boli dávno hodené cez palubu ľuďmi z Washingtonu a Wall Street. Ako raz povedal jeden top poradca z Bieleho Domu žurnalistovi Ronovi Suskindovi, ľudia ako on, ktorí „veria že riešenia sa vynárajú z [ich] zdravého úsudku na základe štúdia reality“, nie sú zahrnutí do novej reality:

„To nie je spôsob akým svet naozaj svet funguje v týchto dňoch. My sme teraz impérium. A keď konáme, vytvárame našu vlastnú realitu. A kým vy študujete túto realitu – so zdravým úsudkom, ako to samozrejme robíte – my konáme znova, vytvorením ďalších nových realít, ktoré môžete tiež študovať. A to je spôsob ako sa veci vyriešia. My sme herci histórie... a vy, vy všetci, budete odsúdení študovať to čo urobíme“.

To isté arogantné sebavedomie ktoré bolo za vojnou v Iraku a nechalo nás uveriť, že môžeme „premeniť“ Stredný Východ ako na tom trval nejaký bláznivý neocon, viedlo našich finančných lídrov k približne rovnako strmému útesu. Impérium sa rúca, spolu s ekonomickými domnienkami ktoré ho financovali, ako na to Putin poukazuje:

„Celý ekonomický systém rastu, kde jedno regionálne centrum tlačí peniaze bez prestávky a spotrebúva materiálny rast, kým iné regionálne centrá vyrábajú lacné tovary a ukladajú si peniaze vytlačené inými vládami, utrpel rozsiahly neúspech“.

Či sa ruský líder pitval v prácach rakúskych ekonómov a absorboval, alebo aspoň pochopil ich kritiku centrálneho bankovníctva, alebo prišiel nezávisle od nich k podobným záverom, je otvorené k špekulácii. Nech nám pre tentoraz stačí povedať, že táto paralela je prinajmenšom udivujúca. Počas dlhej doby americkej ekonomickej expanzie, dolár bol rezervnou menou. A jeho trhy najvoľnejšie a najprosperujúcejšie na svete. Ako sme vstúpili do možno najdlhšieho obdobia úpadku, vedúci indikátor nášho spomaleného poklesu je koniec dolárom denominovanej svetovej ekonomiky. Či už čínsky premiér vo svojej reči v Davose iba volal pre užšiu monetárnu reguláciu, respektíve k obmedzeniu tejto časti u amerického obchodného partnera, Putin otvorene vyzval trhy aby sa dolára ako hlavnej meny zbavili.

Putin presne popísal bublinu amerického supremacizmu a diagnostikoval jej príčinu. Hovorí, že sa to stalo z dôvodu „nadmiernych očakávaní. Korporátny apetít s ohľadom na sústavne rastúci dopyt bol neoprávnene nafúknutý. Závod medzi akciovým trhom indikuje väčšiu produktivitu práce a reálnu korporátnu efektívnosť“. Priemyselný Západ prevádzkoval orgie spotreby, bez väčšej produktivity – naskutku, a to aj napriek oveľa menšej produkcie. Náš celý systém bol a je založený na generácii „nezaslúženého bohatstva, pôžičiek ktoré budú splácané budúcimi generáciami“. Všetko toto by „skolabovalo skôr či neskôr“, a „v skutočnosti sa to deje práve pred našimi očami“.

Kým sa americkí politickí lídri ponáhľajú zmenšiť bublinu, Putin by ju nechal prasknúť:

„To znamená, že musíme oceniť skutočný stav a odpísať všetky beznádejné dlhy a „zlé“ aktíva. Naozaj, toto bude krajne bolestivý a nepríjemný proces. Nie každý môže akceptovať také opatrenia, bojac sa o svoju kapitalizáciu, bonusy a reputáciu. Avšak iba „zakonzervujeme“ a predĺžime krízu, ak nevyčistíme naše súvahy.“

V skratke, zlé investície z ktorých pozostávajú roky keď sa bublina nafukovala, musia byť zlikvidované. Čím dlhšie sa budeme pokúšať podržať podniky vraj „príliš veľké aby padli“, tým bolestivejší a dlhší bude proces ekonomickej obnovy. Toto je presne to, čo libertariáni ako Ron Paul a analytici ako Peter Schiff hovorili celý ten čas.

Oproti Barakovi Obamovi a jeho poradcom, ktorých viera vo vládnu akciu je skoro náboženstvom, Putin varuje pred „nadmernou intervenciou v ekonomickej aktivite a slepej viere v štátnu všemocnosť“. Môže to byť „prírodná reakcia“ uchýliť sa k zväčšujúcej sa role štátu v týchto časoch, no „namiesto usmerňujúcich odbytových mechanizmov, sú niektorí pokúšaní rozširovať ekonomickú intervenciu štátu v čo najväčšej možnej miere. Koncentrácia prebytkov aktív v rukách štátu je negatívny aspekt proti-krízových opatrení v skutočnosti každého národa.“

Mimochodom, toto je moja obľúbená časť:

„V 20. storočí Sovietsky zväz urobil úlohu štátu absolútnou. Nakoniec sa Sovietska ekonomika stala úplne nekonkurenčnou. Táto lekcia nás stála veľmi veľa. Som si istý, že to nikto nechce vidieť znovu“.

Dožil som sa toho, aby som videl amerického prezidenta označeného načerveno Kremľom! Toto je samo o sebe úžasné a dôkazom toho, že sme naozaj skĺzli do alternatívneho vesmíru, bizardného sveta kde história ide spätne. Znejúc viac ako Barry Goldwater ako ruský líder, Putin zamieril na Obamo-komunistov:

„Nemali by sme ani zatvárať oči nad skutočnosťou, že duch slobodného podnikania, vrátane princípu osobnej zodpovednosti ľudí biznisu, investorov a podielnikov za ich rozhodnutia, posledných niekoľko mesiacov eroduje. Nie je dôvod veriť, že môžeme dosiahnuť lepšie výsledky presunutím zodpovednosti na štát“.

Tieto poznámky by neboli úplne mimo keby prišli z úst republikánskych kongresmanov ktorí sa pobúrili proti balíku „stimulov“. Putin ide ešte ďalej, keď varuje pred nebezpečenstvo militantného Keynesianizmu:

„Žiaľ, stále častejšie počujeme argument, že nárast vojenských výdajov mohol riešiť dnešné sociálne a ekonomické problémy. Logika je dostatočne jednoduchá. Ďalšie vojenské alokácie vytvoria nové pracovné príležitosti“.

„Na prvý pohľad to znie ako dobrý spôsob boja s krízou a nezamestnanosťou. Táto politika mohla byť dokonca krátkodobo účinná. No v dlhšom období militarizmus nebude problém riešiť, bude ho skôr dočasne potláčať, zvierať obrovské finančné a iné zdroje ekonomiky, miesto aby sa hľadal lepší a múdrejší spôsob ich použitia“.

Paul Krugman a jeho média nás s radosťou informujú, že nie je podstatné ako, ale kde utratíme peniaze. Hlavne aby sme „stimulovali“ ekonomiku s masívnymi injekciami finančných steroidov. Tak prečo nie vojenské výdavky – väčšie vojenské výdavky? Napokon, je to bod konzervatívcov a liberálnych Keynesiancov na ktorom sa obaja zhodnú, a to si istotne Putin uvedomuje. Domnievam sa, že jeho volanie po odzbrojení bude široko ignorované, spolu s jeho výhľadom, že demilitarizácia „prinesie značné ekonomické dividendy“.

Že ruský líder teraz hovorí američanom, že ich obrat k štátu a militarizmu ublíži im a svetu, je obrat ktorý by si nikto z mojej generácie nepredstavoval. Určite nikto s libertariánskym cítením. Je smutné a veľavravné, že žiaden americký líder v žiadnej pozicií okrem už spomenutého republikána Rona Paula nemal odvahu povedať nám to, čo potrebujeme počuť.

Článek Putin to the West: Take Your Medicine vyšel na antiwar.com 2. února. Překlad: Killroy