Korene antiamerikanizmu

Nejdem sa teraz bavit o tom, co si myslim o ludoch, ktori z nedostatku inych argumentov siahaju po barlicke pohodlnej pausalizacii - antiamerikanizmu - cim ostempluju vsetko, co sa prieci ich predstavam o Amerike. Myslim si, ze nezaskodi, ked to este viac skonkretizujem, a prehlasim priamo, ze tym 'cervenym suknom' su nazory na zahranicnu politiku 'eserocky' Bush & company.

Z propagandistickych kanalov tejto firmy na vyrobu demokracie a upevnenia svetoveho mieru, sa tak svet dozveda, ze neexistuje inej cesty k rieseniu sucasnych kriz, nez je ta ceste po ktorej takmer osamotene kraca Washington. Prechadzajuci vyrok som do danej podoby sformuloval umyselne, pretoze pre iste typy, takto stylizovana veta je nediskutovatelnym prejavom antiamerikanizmu.

Vyhranenost zahranicnej politiky USA vybicovana sucasnou politickou garniturou az za hranicu chladne prekalkulovanej arogancie, rozdelila svet na dva tabory.

Jeden, ktory neskryva obdiv, k vsemocnej sile vojensko-priemyselneho komplexu USA a jeho vysadneho prava, alebo este lepsie 'predurcenosti' k rieseniu vsetkeho, co sa prieci americkym zaujmom, ci uz zo suhlasom medzinarodneho spolocenstva alebo unilateralne.

Druhy tabor v takomto sposobe riesenia potencialnych problemov vidi skor tikajucu casovanu bombu. Co vsak zapricinuje toto bipolarne videnie sucasnych svetovych problemov? Dovolim si symbolicky oznacit prvy tabor USA a tabor druhy Europou. Zabudnime teraz nachvilu, ze v oboch taboroch sa vyskytuju jedinci, ktorych sposob zmyslania ich skor predurcuje do zaradenia do opozicneho tabora. Z vyvoja minimalne posledneho desatrocia plus daco navrch, zacina byt coraz viac viditelny posun medzi oboma tabormi v otazkach moci, posudzovania jej efektivnosti nad diplomaciou, alebo moralneho aspektu pouzitia sily, ci tuzby po globalnej dominancii. Niekdajsia v podstate zanedbatelna prasklina na povrchu 'na oko' vzorneho vztahu Europy a Ameriky zacina nadobudat podobu 'Marianskej priekopy'.

Europa ako historicky vyzretejsi partner spolku ma s pouzivanim sily pri rieseni konfliktov tisicrocne tazko zaplatene skusenosti. Tato historicka skusenost, v stale 'zmensujucom' sa svete, kedy kazda nerozvazna aplikacia sily ma coraz vacsi dopad na cele medzinarodne spolocenstvo, naucila Europu rozvaznosti a diplomatickej trpezlivosti pri rieseni aj tych najzlozitejsich problemov. Zakladnym principom sa tak, na rozdiel od okazalej demonstracie sily, stava uplatnovanie medzinarodneho prava, bilateralne alebo multilateralne jednania a budovanie ekonomickych vazieb.

Toto su prvky, ktore by mali zabezpecit z pohladu drvivej vacsiny a to nielen europskych statov, fungujucu globalnu stabilitu. USA, z historickeho pohladu velmi mlady stat, (200+ rokov od vyhlasenia samostatnosti) zato z burlivou minulostou prelinajucou sa az do sucasnosti v zmysle pouzivania sily ako jednoho z najucinnejsich nastrojov k dosiahnutiu svojich cielov. Nejdem teraz menovat, kde vsade jej bola dana prednost pred diplomaciou, prikladov som uviedol viac nez dost na inych miestach, co vsak chcem zdoraznit je skutocnost, ze neviem o ziadnej vlade USA, pre ktoru by vojenska sila a nachylnost k jej pouzitiu, bola tak uzasnym fetisom ako je to v pripade Bushovho kabinetu. USA na rozdiel od Europy ziju v presvedceni, ze ich bezpecnost nezavisi ani tak od vyvazenosti zahranicnej politiky, nez skor od demonstracie supersily a jej 'ochoty' ju aj bez vacsich zabran pouzit. Dobra zbran a dobre vysedene sedlo potrebovali zvycajne uz len tvrdeho chlapa a rychleho kona. Rychle kone su dnes pod kapotami americkych vozov a niekdajsich tvrdych ochrancov zakona vystriedali tvrdi ochrancovia americkych zaujmov.

Asi by som sklzol do velmi zjednoduseneho pohladu, keby pricinu tychto rozdielov som videl len v rozdielnom prostredi, ktore vplyva na vyvoj kazdeho z nas. Napriek tomu pokusim sa pozastavit nad urcitymi rozdielnostami, ktore si Europan uvedomi az ked je v Amerike a naopak. To Power = success (moc = uspech) sa vali na na bezneho Americana zo vsetkych stran 24-hodin denne.

Ked som pouzil vyraz 'power' tak ho treba chapat vo vseobecnom slova zmysle ci uz budeme hovorit o sile penazi, sile idealov, sile presvedcenia alebo o sile osobnosti. Vyraz sila sa vsak uklada do podvedomia v nekonecnych nanosoch az sa v mysli priemerneho Americana vytvori celkom 'logicke' presvedcenie, ze pouzitie sily na 'spravnom' mieste je ta najrychlejsia a najspravnejsia cesta k uspechu. Americka masova kultura, taketo vnimanie len podporuje.

Niekto si dal tu pracu, ze spocital, kolko mrtvol vyprodukoval Hollywood vo svojich atelieroch. Bolo to cislo, ktore takmer desatnasobne prevysovalo sucasny stav ludstva. Urcite, takato statistika je velmi zavadzajuca, keby stala osamotena. Ked vsak k tomu pridame pocet zavrazdenych strelnou zbranou pocas bezneho roka, pripadne statisticky udaj kedy 'vrahmi' boli deti pod 10 rokov alebo kolko deti sa rocne zavrazdi v americkych skolach zostava nam z toho mrazivy pocit na dusi. V rebricku 100 najpredavanejsich elektronickych hier sa v prvych desiatkach tlacia tzv 'Killer games' kde graficky efekt vystrekujucich mozgov je umocneny cvachotom z jeho rozplesknutia. Masovy vrahovia ako Charles Manson alebo David Berkowitz sa tesia nirlrn medialnej pozornosti a su z nich vyzdimavane tie najzvrhlesie pohnutky ich cinov, ale ich 'umelecke' vytvory sa predavaju v sumach radove 10tisic dolarov.

Americky wrestling, ktory je nicim inym nez vulgarnou propagaciou nasilia ma milionovu audienciu u vsetkych vrstiev populacie USA. Dopad na zdravy psychicky vyvoj moze mat niekedy katastrofalne nasledky. Kvalitna tvorba, ktora dokaze oslovit dusu je pomaly na listine 'ohrozenych druhov' pretoze masove media jednoducho nemaju zaujem o jej propagaciu z prosteho dovodu - postrada akcnost a s nou spojene vzrusenie, zakladne atributy pre 'vynosny business'.

Ak chcete mat obraz uplny nenechajte si ujst film "Bowling for Columbine", film ktory dostal pred par dnami najvyssie ocenenie za dokumentaristiku.

V pamati mi utkvelo vyznanie jednoho mladeho pilota F-16, ktore predniesol po prvom dni bombardovania Bagdadu. Redaktorovi CNN na otazku ake pocity prezival doslova povedal: "...v case ked som sledoval na CNN prve bombardovanie Iraku v 1991 som bol iba teenager, ale uz vtedy som zatuzil zucastnit sa niecoho podobneho. Moj sen sa stal skutocnostou dnes. Tazko mozno slovami popisat tie uzasne (doslova pouzil vyraz spectacular) pocity pri pohlade na plamenmi oziarenu oblohu nad Bagdadom. Predtym som vela hodin stravil na computrom ovladanom trenazeri, ale v ziadnom pripade sa to neda porovnat so skutocnostou."

Urcite sa medzi tymito mladymi chlapcami nasli aj taki, ktori po navrate z letu zvracali odporom, alebo aspon v tichosti skryli svoj zial do dlani. Pre nich vsak CNN priestor nemala. Z tradicneho americkeho pohladu svet patri tomu kto ma 'power' a sucasna vlada USA o tom nenechava nikoho na pochybach.

V porovnani s Europou, Spojene Staty trpia ocividnou nechutou a rychlou stratou trpezlivosti pri diplomatickych jednaniach. USA vidia Svet znacne zjednodusene - na jednej strane je 'dobro' prezentovane a na strane druhej 'diabol'. Nic medzi tym. Najlepsie svedci o tom Bushov 'slavny' vyrok: "Kto nejde s nami, stoji proti nam!". Ozaj hodne vytesat do kamena.

Europa sa snazi vidiet skor komplexny obraz problemov, vcitane pricin ich vzniku. USA zas maju podstatne blizsie k okamzitej 'naprave', kde dosiahnutie zelaneho vysledku ma daleko vacsiu vahu nez pripadne dosledky takehoto konania. Tie sa mozu vzdy riesit neskor. Zvycajne opat 'osvedcenym' sposobom.

Precenovanie aplikacie sily na dosiahnutie trvalej stability finalneho vysledku je markantnym rysom politiky USA posledneho desatrocia. Tento princip vsak nie vzdy moze korespodentovat s principom jednotneho postupu uzneseneho sa organmi medzinarodneho spolocenstva. Tym sa stava, ze USA cim dalej tym menej inklinuju ku konaniu prostrednictvom institucii garantujucich medzinarodne pravo.

Sucasny postoj USA k OSN nepotrebuje komentar.

Ked Richard Perle (sef obranneho vyboru a jeden z hlavnych tvorcov novej doktriny USA) poskytol svoj clanok britskemu Guardien pod titulkom: 'Vdaka Bohu za smrt OSN', Guardien to prevzalo 21.marca doslova aj s titulkom. Vo svojom clanku nikoho nenechava na pochybach, ze sa nejedna ani nahodou o nemiestny sarkazmus. Je to viac nez markantny posun od Bushovho prirovnania OSN k impotentnemu organu, v pripade ze by mu 'neodkleplo' Irak. Aky respect moze mat OSN, ked USA ako najsilnejsia 'superpower' cielavedome rozklada tuto autoritu. Vysvetlenie je len jedno. USA vzhladom na svoje vynimocne postavenie vo svete a vzhladom na nicim nekontrolovatelnu vojensku moc jednoducho povazuju za stratu casu 'ziadat' nejaky medzinarodny organ o vydanie suhlasu k tomu, co su si schopni odsuhlasit sami 'doma'.

To, ze v sucasnom pripade Iraku, predsa len 'stratili' nejaky ten cas behanim po 'uradoch' je zasluha Blaira, ktory sa snazil zufalo zachovat tvar rozvazneho politika a ozaj sa snazil urobit vsetko, aby zabezpecil Bushovi legitimitu pre utok na Irak. O Bushovi mozno povedat smelo pravy opak. Robil vsetko pre to, aby sa vyhnul diplomatickej konfrontacii s medzinarodnym spolocenstvom na pode OSN. Ked sa uz tomu nedalo vyhnut tak pouzil donedavna este doveru budiaceho Powella, k tomu aby aj on prisiel o jej posledne zvysky. A tak sa stalo to, co si Cheney, Rumsfeld, Wolfowitz a Perle dali do scenara uz koncom 90tych rokov. K tomu, ze tento scenar mohli aplikovat prakticky bez zmien, rozhodne napomohol 9/11 a o nitky veduce do Iraku utkali 'dezinformacne centraly' Washingtonu.

Pri vsetkej skromnosti Europy, treba pripomenut, ze koncom 90tych rokov prevazna cast clenskych statov OPEC previedla svoj asset z dolaroveho konta na konto EURO, vcitane Iraku. Nedokonceny business s Irakom tak poskytol USA jedinecnu prilezitost strhnut 'skore' v regione opat na svoju stranu. Ake vsak budu tentokrat dosledky, to nam povie velmi kratka buducnost. Hned po tom ako Saddam zatrepe svojim diabolskym kopytom. Ak Blair dokaze presvedcit Busha, osobne o tom pochybujem, hoci mu v tom drzim palce, aby po uspesnom oslobodeni Iraku preniesol v co v najkratsej dobe zodpovednost za vyriesenie vnutorneho usporiadania v postsaddamovom Iraku na prislusne organy OSN. Kazde dlhsie zotrvanie americkych vojsk v Iraku moze postavit USA do este vacsej politickej izolacie v zmysle straty doveryhodnosti 'tymoveho partnera' na svetovej politickej scene. Sucasny Svet je prilis krehky na to aby si americke 'jackboots' nacvicovali 'parademarsh' kde sa im zachce. Bohuzial dzin je s flase von. A toto je ta kruta realita dnesneho sveta. Moc bez kontroly nepozna ziadne zabrany a demokracia je pre nu prazdnym propagandistickym pojmom.

Na zaver sa este raz zamyslime nad tym co to je vlastne 'Antiamerikanizmus' a co napomaha jeho sireniu. Ale to uz kazdy individualne podla svojho vnutorneho presvedcenia a relevantnych zdrojov informacii k vytvoreniu kvalifikovaneho nazoru. Mne len ostava verit, ze otvorenim tejto temy nevyvolam lavinu osobnych invektiv medzi stupencami oboch taborov. Prajem vam pevne nervy a uctu k uprimnym nazorom oponenta a to aj v tom pripade ak su v hlbokom rozpore z vasim presvedcenim.

____________________________
Neznaly sa moze naucit, ...arogantny ignorant to ma podstatne tazsie!